V neistých časoch poznačených pandémiou sa život na realitnom trhu nachvíľu zastavil, ale ceny nehnuteľností naďalej rástli. Otázkou zostáva, čo sa bude diať s úrokových sadzbami. Oplatí sa s kúpou bývania počkať, alebo už netreba váhať?

Na začiatku pandémie, v jarných mesiacoch, došlo k zníženiu dopytu po nehnuteľnostiach. Covid-19 poprehadzoval naše priority, ľudí zaujímalo hlavne zdravie, pocítili obavy o svoju finančnú situáciu a viacerí boli nútení odložiť otázku nového bývania. Tento stav však netrval príliš dlho. „Už v júni nastalo oživenie na realitnom trhu a došlo aj k výraznejšiemu nárastu nových úverových obchodov, čo súvisí hlavne s uvoľňovaním karanténnych opatrení a opätovným otváraním ekonomiky. Preto počas 2. tohtoročného kvartálu rástli aj ceny nehnuteľností a pretrvával i záujem o ich kúpu zo strany našich obyvateľov. Priemerná cena bývania sa medzikvartálne (teda oproti 1. kvartálu 2020) zvýšila o 3,6 % a medziročne až o 11,2 %, čo predstavovalo najrýchlejší rast od roku 2008. Cena za meter štvorcový nehnuteľnosti tak dosiahla úroveň až 1 731 Eur. Rast bol zaznamenaný pri cenách bytov aj domov,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Rastúce ceny nehnuteľností v druhom kvartáli takpovediac nekorešpondovali s makroekonomickým vývojom, ktorý predstavoval pokles HDP, miezd a nárast nezamestnanosti. „Je to dané pravdepodobne tým, že ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja pred pandémiou, kedy bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľností vysoký. A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa po návrate do normálneho života k tomu vrátili. Okrem toho, súčasná koronakríza nemala rovnaký dopad na všetky príjmové skupiny obyvateľstva,“ upozorňuje J. Glasová. Kým nižšie príjmové skupiny boli zasiahnuté vo väčšej miere, domácnosti s vyšším príjmom ekonomické dôsledky nemuseli až tak silno pocítiť. A keďže práve tieto domácnosti s vyšším príjmom tvoria aj najväčšiu časť záujemcov o bývanie, dopyt po bývaní zostal takmer nedotknutý.